Julo Považan – Každý deň je nedeľa

Kolekcia insitných umelcov v zbierkach Oravskej galérie bola v roku 2021 doplnená veľkorysým darom. Rozšírila sa o diela jedného z najvýznamnejších slovenských insitných maliarov Júliusa Považana.

Spolupráca a priateľstvo maliara a Oravskej galérie sa datujú do 70-tych rokov  minulého storočia, keď sa v galérii intenzívne budovala zbierka insitného umenia. Považanove obrazy sa stali jej bonitou, neoddeliteľne a vyvážene spojené so sochami oravského rezbára Štefana Siváňa. Obrazy Jula Považana majú silu zasiahnuť hlbokým ľudským rozmerom a žiarivosťou, cítiť v nich radosť i žiaľ, prelínanie reality s fantáziou, a to všetko pretavené do poetického jazyka farieb a tvarov. Vďaka obrazom spoznávame aj kus slovenskej histórie, krajinu detstva, tradície Slovenska, jeho ľudové rozprávky, piesne. Tvorba Júliusa Považana však presahuje hranice Slovenska a má širší, medzinárodný charakter.

Vďaka priateľstvu a komunikácii, ktoré pretrvali do dnešných dní, mohla Oravská galéria prijať veľkorysý a vzácny dar dvadsaťpäť olejomalieb, od dcéry Viery Považanovej –Dubnickej, uvedeného v premiére na výstave v Malej výstavnej sieni Župného domu v Dolnom Kubíne pod názvom „KAŽDÝ DEŇ JE NEDEĽA“.

Július /Julo/ Považan

Narodil sa 9. augusta 1926 vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom) ako prvorodený syn v rodine železničiara. Svoju paletu opustil v pondelok ráno 21. februára  2011 vo veku nedožitých 85 rokov.

Gymnaziálne štúdiá absolvoval vo Zvolene a v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval. V štúdiách pokračoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor všeobecné lekárstvo. Práve tu sa začala prejavovať jeho potreba po výtvarnej sebarealizácii, Tá bola pokračo­vaním záujmu o kreslenie a maľovanie z detstva a začiatkom niečoho, čo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Po dosiahnutí atestácie z odboru pediatrie v roku 1953, nastúpil do ne­mocnice v Banskej Štiavnici. V nej zastával funkciu pri­mára detského a infekčného oddelenia. Po reorganizácii a zrušení jeho pracoviska v  Banskej Štiavnici nastúpil v roku 1977 pracovať ako primár detského oddelenia v nemocnici. Neskôr bol riaditeľom Nemocnice s poliklinikou v Krupi­ne, kde žil až do svojej smrti. Rád pracoval a vedel, čo je pokora a úcta. Oporou mu bola manželka Katka a  deti Milan a Vierka.

Kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková

Zdroj: muzeum.sk

Mohlo by vás zaujímať:

Germáni a ich kultúra TRITRI – Tatry očami geológov …druhý život Štefánika Daniel škvrnitý