V obci Chtelnica neďaleko Piešťan majú unikátnu tradíciu. Mládenci od nedele do utorka pred Popolcovou stredou navštívia všetky domácnosti a pýtajú sa: „Ráčite byť veselí?“
Fašiangy sú jednou s osobitostí obce Chtelnica. Nejde o typické sprievody maškár, ako je to v iných dedinách piešťanského regiónu. Pre obec je charakteristické chodenie „pod šable“. Vznik tejto tradície sa datuje do 17. storočia, teda do obdobia protitureckých bojov. Zaujímavosťou je, že mládež ho udržiava dodnes. Chodenie pod šable neprerušili vojny ani pandémia. Mládenci sa sami učia šablovnícky tanec a odovzdávajú si ho z generácie na generáciu.
Kedysi bol hlavným organizátorom fašiangového sprievodu mládenecký richtár, obyčajne najstarší syn zo zámožnej rodiny. Mládenec zo sprievodu držal v ruke šabľu, na ktorú mu domáci nastokávali napríklad slaninu a šunku. Sprievod končil u starostu, ktorý usporiadal fašiangovú hostinu.
V súčasnosti sa pochod koná vždy v nedeľu. Na čele sprievodu je hajdúch s červenou čiapkou a na boku opásanou šabľou. Po jeho boku je mládenecký richtár, ktorého uniformu zdobí perula – srdce s dlhými farebnými stuhami. Za hudobného sprievodu navštevujú šablovníci každý dom v obci a hajdúch vždy prednesie: „Chtelnická vrchnosť vám odkazuje, že derešovať sa zakazuje. Preto poďte s nami na ulice, skočíme si pod palice. Frajerky nás rady majú, ale za štamperlík sa nahnevajú. Tak za rohom nám ulejte a za nami sa vyberte. Ráčite byť s nami veselí?“Ak je odpoveď gazdu alebo gazdinej kladná, pred domom sa tancuje typický tanec spojený s výskaním a následne mládenci aj dievčatá, ktoré ich sprevádzajú, tancujú s domácimi. Gazdinú vždy vykrúti mládenecký richtár. Týmito zvykmi žije celá Chtelnica od nedele až do utorkového večera, kedy symbolicky pochovajú basu a rozlúčia sa s obdobím veselosti. Popolcovou stredou totiž začína pôstne obdobie, ktoré trvá až do Veľkej noci.
