Na trati z Nového Mesta nad Váhom do Veselí nad Moravou sa vyníma impozantný železničný most.
História najväčšieho železničného mosta
Tento kolos, ktorý sa týči medzi stanicami Stará Turá a Papraď, bol postavený v rokoch 1926 až 1929. S dĺžkou 253,9 metra a výškou 27 metrov je najväčším svojho druhu na spomínanej trati. Pôvodne nazvaný “Papradský viadukt”, si tento názov udržal až do dnešných dní medzi železničnými pracovníkmi.
Ľudový názov s temnou minulosťou
Menej známy je však ľudový názov “Žandársky most”, ktorý má svoje korene v tragickom príbehu. Pred vznikom železnice sa pod mostom odohrala udalosť, ktorá sa vryla do pamäti miestnych obyvateľov.
Posádka myjavskej žandárskej stanice mala zadané poslanie – vypátrať a zadržať dvoch dezertérov z vojska, ktorí sa pohybovali po okolí Starej Turej. K plneniu tejto úlohy boli určení žandári Ján Kocourek a Jozef Liberský, ktorí dostali príkaz 20. apríla 1854. Počas jazdy na sedliackom voze, v blízkosti lokality zvanej Paprad, si všimli dvoch mužov sediacich pri ceste, čo vyvolalo ich podozrenie. Rozhodli sa preto týchto mužov požiadať o predloženie identifikácie.
Jeden zo žandárov, ozbrojený a s puškou na pleci, zostúpil z voza, aby vykonal kontrolu. Jeden z mužov, naoko siahol do vrecka za dokladom, náhle vytiahol pištoľ a vystrelil priamo do srdca žandára. Ten na následky strely na mieste zomrel. Jeho komplic si rýchlo prisvojil pušku nebohého a obrátil ju proti druhému žandárovi, ktorý ešte sedel na voze, a usmrtil ho. Oba útoky boli prevedené s nečakanou rýchlosťou a krutosťou a obaja zločinci sa po čine zmocnili zbraní svojich obetí a ušli.
Dezertéri sa potom skryli v mlyne patriacom rodine Podhajských, kde strávili tri dni, kým ich mlynár – pod hrozbou smrti, ak by ich prezradil – ukrýval. Napriek rozsiahlemu pátraniu zostali zbehovia nevypátraní a po ukončení pátrania zmizli z regiónu bez akejkoľvek stopy.
Obaja žandári boli pochovaní na staroturianskom cintoríne pri veži. Na mieste, kde došlo k tejto tragédii, bol pôvodne postavený pamätník na ich počesť, ktorý bol však v neskorších rokoch zničený.
Obnovenie pamiatky
Pamätník, ktorý bol pôvodne postavený na mieste tragédie, časom zmizol. Preto sa zrodila iniciatíva obnoviť pamiatku osadením pamätnej tabuľky na jeden z pilierov mosta. Tento počin sa podarilo uskutočniť vďaka spolupráci Martina a Jaroslava Durecovcov, firmy Automator, Viliama Matušku zo Železničného múzea Stará Turá a Antona Haršányho zo správy železničnej infraštruktúry ŽSR OR Trnava.
Vzdelávací význam pamätnej tabuľky
Dnešná pamätná tabuľa slúži nielen ako spomienka na obete. Ale aj ako vzdelávací nástroj pre budúce generácie. Poskytuje príležitosť zastaviť sa a zamyslieť nad históriou, ktorá sa odohrala v tieni mosta. A pripomenúť si, že každý kút nášho kraja skrýva svoj príbeh.
