Ságelská studnička je sírny minerálny prameň, nad ktorým dala v roku 1770 postaviť rodina Benková kaplnku zasvätenú Sv. Jánovi Nepomuckého – ochrancovi vôd, symbolu mlčanlivosti, spoľahlivosti a odvahy.
Podľa neho ju pútnici nazvali Svätojánskou studňou. Kaplnka bola v roku 1834 prestavaná, v rokoch 1920 až 1924 ju dal z úcty k Jánovi Hollému opraviť farár Karol Nečesálek. Ďalšie opravy sa konali pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia Jána Hollého v roku 1985. V rokoch 2005 a 2011 bola kaplnka a okolie zrekonštruované z finančného príspevku Viktora Maceka.
V blízkosti sa nachádza Ságelský potok ústiaci z niekoľkých zdrojov v severných svahoch Lakšárskych kopcov a vlieva sa do Myjavy medzi Mikulášom a Šaštínom. Ságelská studnička bola obľúbeným vychádzkovým miestom básnika a kňaza Jána Hollého, ktorý na studničku zložil jednu zo svojich najkrajších ód „Na Ságelskú stuďenku“. Opisuje v nej, ako studnička zvlažuje hrdlá oráčom, koscom, i pútnikom.
Na Ságelskú stuďenku
Ó, ty môj Ságelský prameň, ty útecha dediny borskej
hoden i najväčšej chvály, i najväčšej oslavy hoden!
Lebo aj vtedy, keď slnko tou najväčšou páľavou zúri,
alebo všetko puká a tuhne priam v sibírskej zime,
vždycky v rovnakej miere si zachováš ľahunkú vodu,
čistejšiu nad samý sneh a zdravšiu nad každý kúpeľ.
Sotva aj v ďalekom kraji by našla sa podobná studňa,
ktorá by občerstvovala viac ľudí ako ty tuná,
ktorá pijúcim viac síl, viac živnej vlády by dala.
Pretože v tebe nielen toť veselí pastieri, nielen
skrčení oráči zjari, čo kosci spálení sparnou,
alebo premnohí chodci, sem zbočiaci z ďalekých pútí,
krotia svoj smäd a vlažia si od spevu chrapiace hrdlá,
ale aj dedina celá a stále v hojnejšom počte
živiaca obyvateľov, hoc nemálo vzdialená, predsa
jedine tvojim prúdom si celý rok uháša žízeň.
