História prvej univerzity na našom území sa začala písať v roku 1465, kedy kráľ Matej Korvín požiadal pápeža Pavla II. o jej založenie. Ten poveril ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza zo Sredny a pécskeho biskupa Jána z Čazmy, aby univerzitu v Uhorsku zriadili. Stalo sa tak po smrti bohatého bratislavského mešťana Gmaitla, ktorého majetok pripadol panovníkovi. Ten sa rozhodol využiť ho práve na vybudovanie univerzity.
Začiatky vzdelávania v Bratislave
Universitas Istropolitana, známa tiež pod názvom Academia Istropolitana, otvorila svoje brány študentom v roku 1467. Mala štyri fakulty – teologickú, právnickú, lekársku a filozofickú. Riadila sa štatútmi prevzatými z Bologne a vyznačovala sa humanistickou a protischolastickou atmosférou. Veľký dôraz kládla na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu.
Na jej čele stáli až do roku 1472 Ján Vitéz ako univerzitný kancelár a bratislavský prepošt Juraj von Schönberg. Prvými vyučujúcimi boli profesori z Viedne, neskôr prišli aj učenci z Talianska a Poľska. Medzi najznámejšie osobnosti patrili nemecký matematik a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus), Poliaci Martin z Olkusza či magister Peter, ale aj domáci vzdelanci ako Vavrinec Koch z Krompách alebo Martin zo Štiavnice.
Úpadok a zánik univerzity
Sľubný rozvoj mladej univerzity narušilo v roku 1472 uväznenie Jána Vitéza, ktorý sa spolu s Jánom z Čazmy zapojil do sprisahania proti kráľovi. Po tomto incidente viacero profesorov z Bratislavy odišlo. Ďalšie rany utrpela škola po dobytí Viedne Matejom Korvínom v roku 1485 a najmä po smrti Juraja von Schönberga o rok neskôr.
Postupne strácala na význame a niekedy medzi rokmi 1488-1490 úplne zanikla. Definitívnu bodku za jej existenciou dala smrť Mateja Korvína, ktorý bol hlavným mecenášom univerzity. Dnes jej budova slúži ako sídlo Divadelnej fakulty VŠMU a radí sa medzi národné kultúrne pamiatky. Meno Universitas Istropolitana nesie aj planétka objavená v roku 1942.
